Erz zum Stahl, Kohle und energie - Staviame pec

[JanoH0e]

priamo do štóly vláčik v hlbinnej bani ísť nemôže, musí ísť cez výťah. Takže urobiť napr. 2 okruhy- povrch, podzemie a u výťahu akože striedať vozíky.

[Ferda]

Najprv si treba ujasniť, k čomu ta úzka slúži. Väčšinou to bývalo tak, ( a niekde ešte stále je ) že banská trať končila u výťahu, depo mala pod zemou. Na povrch sa vyťahovali iba vozíky, ktoré sa v podstate ihneď presypávali na výsypke do iného vozňa, iného rozchodu. Klasický príklad je baňa Trojica v Ostrave. Odtiaľ sa uhlie vozilo cez vtedajšiu Poľsku Ostravu do Hrušova na spracovanie železnicou 760 mm. Na tejto trati bola aj osobná doprava. Ešte stále to tak funguje v Banoviči - rep. Srbska BaH a inde. Čiže - ak teda chceš, môžeš huntíky prerozchodovať a dať ako nepohyblivé exponáty k výsypke, aj keď ak sa chce, dá sa rozpohybovať aj bánska trať, trať na povrchu potom ponechať v 760 mm, len s inými vozňami.

O té 760ce nic nevím, ale podívám se na to. Zajímá mě to. Docela přemýšlím kudy by vedla a jak byly řešeny sklonové poměry.
Za mého mládí ještě Trojice fungovala, ale uhlí se dopravovalo na "prádlo" na Karolínu visutou drážkou

Jinak jsi zapoměl na to, že důlní drážka sloužila i k zásobování dolu materiálem a proto jezdila i na povrchu nejméně jedna mašinka.

A na konec malý bonus pro E27:
http://ferda-ov.rajce.idnes.cz/Zbytky_Alexanderky

[milan ferdián]

Najprv si treba ujasniť, k čomu ta úzka slúži. Väčšinou to bývalo tak, ( a niekde ešte stále je ) že banská trať končila u výťahu, depo mala pod zemou. Na povrch sa vyťahovali iba vozíky, ktoré sa v podstate ihneď presypávali na výsypke do iného vozňa, iného rozchodu. Klasický príklad je baňa Trojica v Ostrave. Odtiaľ sa uhlie vozilo cez vtedajšiu Poľsku Ostravu do Hrušova na spracovanie železnicou 760 mm. Na tejto trati bola aj osobná doprava. Ešte stále to tak funguje v Banoviči - rep. Srbska BaH a inde. Čiže - ak teda chceš, môžeš huntíky prerozchodovať a dať ako nepohyblivé exponáty k výsypke, aj keď ak sa chce, dá sa rozpohybovať aj bánska trať, trať na povrchu potom ponechať v 760 mm, len s inými vozňami.

O té 760ce nic nevím, ale podívám se na to. Zajímá mě to. Docela přemýšlím kudy by vedla a jak byly řešeny sklonové poměry.
Za mého mládí ještě Trojice fungovala, ale uhlí se dopravovalo na "prádlo" na Karolínu visutou drážkou

Jinak jsi zapoměl na to, že důlní drážka sloužila i k zásobování dolu materiálem a proto jezdila i na povrchu nejméně jedna mašinka.

A na konec malý bonus pro E27:
http://ferda-ov.rajce.idnes.cz/Zbytky_Alexanderky

Tady to bude trochu popletené.Určitě jste se spletli s tramvajou dopravou,která za Ostravici měla rozchod 760mm.Nechce se mi věřit,že by přepravovala uhlí,ikdyž nákladní vozy měla,ale pro jiné účely.

[Ferda]

Myslím si totéž, ale jdu prostudovat Garbovy publikace, abych měl jistotu

[E27]

Ahojte kolegovia.. Vidím, že som tu spravil búrlivú diskusiu na tému.. Teší ma, že sa môžem s Vami o tom podebatovať..

Ferda: ďakujem za fotečky, už ich má v albe.. Tuším "dával sa sem link" tieto doly sa vyrobili z leptu, ale keď som videl ich cenu, tak som odpadol a celý komplex stál cez 100 000 korun.. Ak sa nemýlim.

Fotka nákladnej lanovky, ak poviem, že tento druh provozu by som v budúcnosti tiež chcel stvárniť a funkčný, tak asi mi neuveríte. Ale je to tak a mám aj dokumentáciu, fotky a video z provozu: http://www.lanove-drahy.cz/?page=vid&id=101

Neviem tiež o drážke 760mm na Ostravsku, ale nechám sa informovať a poučiť..

JanoH0e, ja viem, mno ber do úvahy fakt, že v mojej hlave to je troška pomiešané a moje koľajisko alebo skorej moduly stvárňujú a chcú stvárniť hutnicko-dúlny provoz (prevádzku). Takže sa stane, že to nebude všetko 100% s reálom. Tak ako tento dúl Jindřich, ktorý som pomenoval po svojej polovičke a tá aj tak na mňa, že som jej mal kúpiť radej prstínek od Alo Diamonds v hodnote 1000 Eur a nie po nej pomenovať dúlni šachtu..
Busch robí krásne dúlni vláčiky v mierke H0f, sada základná stojí cez 130 Eur a tam je pár záberov nie len ťažobnej historickej veže, ale aj vchod do klasickej štôlne. Ber si príklad z Banskej Štiavnice a okolia, kde okrem malých ťažobných veží sú samé štôlne. A keďže chcem spraviť tento modul taký skorej už zameraný na banskú históriu, tak chcem spraviť tento druh dopravy priamo do štoly. AK sa mi to podarí dokončiť, tak by som s týmto modulom rád šiel na výstavu a hlavne ukázal všetkým časť banskej technologie v modelovej veľkosti. Ono ďalšie bane budú nasledovať a to takým spôsobom, že budú zakomponované priamo do provozu medzi klasické hute a koksovňu.. Ale tam už úzky rozchod nechcem a nemám v úmysle stvárniť ako funkčný.. Skorej ako pozadie.

Takže ak prídete z fotkami, informáciami, tak budem len rád. Som šťastný, že sa zaujímate aj o tento druh modelovej železnice a poskytujete informácie.

[JanoH0e]

Takže pre Ostravákov a okolie aby nemuseli dlho tápať
Trať Hrušov - Poľska Ostrava. Nákladna doprava v relácii Hrušov vlečka továrne na sódu - baňa Trojica. 2 parné loko, 2-3 vlaky denne. Loko "Hansel" - U 46.901,"Stefel" U43.901. Okrem klasických vozňov, zatvorených, a vysokostenných, v ktorých sa prepravovalo uhlie napr. do Pudlova - želieziarne a Bohumína - Nového (Šunychl) aj Starého - súd, nemocnica, mala dráha pre Hrušov 10 samovýsypných vozňov systém Talbot od firmy Roesseman a Kuhnemann. Rada h-KBa/s , označené KBa/s - s ako schmalspur -úzkorozchodné.
Trať začínala u Prekladiska Hrušov žel. stanica, v km 0,272 vlečka do fabriky, 0,347 Hrušov vodná stanica, 1,080 Muglinov Mexiko, 1,337 Muglinov, 2,149 Poľská Ostrava, 2,876 Stanica P.O., 3,080 Ríšky most - most M:S., 3,678 baňa Trojica, 3807 vozová váha b.Tr., 3,870 konec trate v B.Tr. Za Mostom M.S sa odklonila od rieky na jej pravom brehu, stúpala v b.Tr., sklon trate pred vjazdom do b.Tr. 37,5 promile. To nevadilo, lebo plné vlaky šli dolu, hore iba prázdne. Vagóny ale museli mať samočinné brzdy funkčné zo spádu ( Nie všetky, iba predpísaný počet - brzdiace percenta). Udáva sa 6 vozov Talbot z desiatich.
Info z knihy " Od koňky k sedanu."
E 27 - pozor, B. Štiavnica nie je uhoľný revír, ale kovový. Tam je iná technológia ťažby. Ide sa po žilách, nie slojach. Keď tak, vymyslieť legendu, najlepšie muzeálna prevádzka a tak to aj pojať.

[Ferda]

Takže pre Ostravákov a okolie aby nemuseli dlho tápať
Trať Hrušov - Poľska Ostrava. Nákladna doprava v relácii Hrušov vlečka továrne na sódu - baňa Trojica. 2 parné loko, 2-3 vlaky denne. Loko "Hansel" - U 46.901,"Stefel" U43.901. Okrem klasických vozňov, zatvorených, a vysokostenných, v ktorých sa prepravovalo uhlie napr. do Pudlova - želieziarne a Bohumína - Nového (Šunychl) aj Starého - súd, nemocnica, mala dráha pre Hrušov 10 samovýsypných vozňov systém Talbot od firmy Roesseman a Kuhnemann. Rada h-KBa/s , označené KBa/s - s ako schmalspur -úzkorozchodné.
Trať začínala u Prekladiska Hrušov žel. stanica, v km 0,272 vlečka do fabriky, 0,347 Hrušov vodná stanica, 1,080 Muglinov Mexiko, 1,337 Muglinov, 2,149 Poľská Ostrava, 2,876 Stanica P.O., 3,080 Ríšky most - most M:S., 3,678 baňa Trojica, 3807 vozová váha b.Tr., 3,870 konec trate v B.Tr. Za Mostom M.S sa odklonila od rieky na jej pravom brehu, stúpala v b.Tr., sklon trate pred vjazdom do b.Tr. 37,5 promile. To nevadilo, lebo plné vlaky šli dolu, hore iba prázdne. Vagóny ale museli mať samočinné brzdy funkčné zo spádu ( Nie všetky, iba predpísaný počet - brzdiace percenta). Udáva sa 6 vozov Talbot z desiatich.
Info z knihy " Od koňky k sedanu."
E 27 - pozor, B. Štiavnica nie je uhoľný revír, ale kovový. Tam je iná technológia ťažby. Ide sa po žilách, nie slojach. Keď tak, vymyslieť legendu, najlepšie muzeálna prevádzka a tak to aj pojať.

Má pravdu ten chlapec! Jen nám to nespadá do správného období. Tohle bylo za C. a K. Rakouska. Po roce 1914 se už nákladní doprava na této trati vyskytovala jen sporadicky. Po převzetí Slezskými zemskými dráhami byla elektrifikována a provozována (jak píše Milan F.) jako tramvajová s napojením na Ostravsko-Karvinskou dráhu. I ta měla nákladní vozy, ale nepoužívaly se na přepravu uhlí.
Zkusím ještě zjistit, kdy byla na Trojici dobudována vlečka ze Zárubka.

Skeny a info z knihy Úzkorozchodné dráhy na Ostravsku 1902-1973. Autor Karel Garba.
Publikace byla vydána pro studijní a vědecké účely a autor pro tyto dráhy od roku 1938 pracoval.



Ps. Tvé znalosti jsou obdivuhodné!

[E27]

E 27 - pozor, B. Štiavnica nie je uhoľný revír, ale kovový. Tam je iná technológia ťažby. Ide sa po žilách, nie slojach. Keď tak, vymyslieť legendu, najlepšie muzeálna prevádzka a tak to aj pojať.

Vporiadku, tak sa to aj pojme... Muzeálna prevádzka s menším provozom pri bani. Je jasné, že nemám priestor na stvárnenie patrovej ťažby uhlia..

[JanoH0e]

Ferda - asi mám lepšie zdroje . Ale nemáš pravdu, že by po roku 1914 bola zastavená nakl. doprava. To sa iba dostala trať pod SZD. Naopak nastal boom. Okrem uhlia z Trojice sa začalo voziť aj drevo z Hrušova do Polskej - Hornej Lutyne. Uhlie z Trojice a drevo sa prestáva voziť až vzhľadom k kríze v roku 1932. Oživenie potom cez vojnové roky.

[E27]

Ahojte.

prosím Vás, ako si mám objednať u petr@litomysky.cz tovar? Písal som objednávku ohľadne dvojkolí na rozchod Z, ale žiadne reakcie, aj keď bolo písané, že sa maily čítajú každý deň. Je to správny postup alebo majú inú adresu?

[JanoH0e]

Postupuješ správne. Ak sa ti neohlási, skús Artol, možno má niečo na sklade.

[pavel]

Litomysky viewtopic.php?f=18&t=4023&hilit=litomysky

[E27]

Ach jo, no skúsim to inak, pretože tam mal spôsob platby z účtu na účet a evidentne by som sa bál, respektíve sa bojím, že by mi to nedošlo...

EDIT: Artol poznám, u neho objednávam stavebný materiál na krajiny.

Páni pomôžete mi ohľadne dvojkolí na rozchod Z? Tieto dvojkolia, mala to byť sada po 12 kusov som si objednal, teda chcel objednať a teraz neviem ako sa k tomuto dostanem. Potrebujem to na výrobu banských huntov...

[chameleon]

V Modeltrainu maji Z kolejivo dokonce skladem, i pár výhybek. Výrobce Märklin.
kontakt_zde

[JanoH0e]

Pre milovníkov Ostravska :roll
:

ostrava.jpg (227.95 KiB) Zobrazeno 4477 krát

Talboty v akcii. Na poslednom obrázku je križovanie osobného a nákladneho vlaku v P. Ostrave, niekedy medzi rokmi 1912 -14. Pokiaľ by niekoho ešte zaujímali niektore iné vozne, tak napíšte, dám ešte nejaké skeny fotiek. Na sliezskych tratiach sa prepravovali aj normálnerozchodne vozne na podvalníkových vozoch v Hrušove a Bohumíne. V Bohumíne bola aj spleť rozchodov.