Železnička pri Čiernej Vode

[Jozef Milko]

Ahojte,

konečne som sa dostal k stavbe novej lokomotívy. Bude zase dvojnápravová, aj keď som pôvodne mal stavebnicu
pre trojnápravovú loko, takže som niečo musel doobjednať. Možno nabudúce. Táto lokomotíva bude mať zrejme niektoré
črty lokomotív O&K, no bude s vonkajším rámom, ako tá predchádzajúca. Dvojnápravových lokomotív O&K s vonkajším
rámom bolo pomenej, ale mne sa lokomotívy s vonkajším rámom páčia...
Mám už prakticky všetko pre stavbu kompletného pojazdu, pomocou programu Onshape som pripravil podklady pre laser,
takže môžem začať s montážou tempom, ako mi to dovolia iné povinnosti. Samotný pojazd bude veľmi podobný ako u prvej
mojej lokomotívy, líšiť sa bude len v niektorých detailoch. Lokomotíva bude mať tiež inštalovaný zotrvačník kvôli zlepšeniu
jazdných vlastností.
Tu sú prvé kroky: upravil som bočné časti pôvodného rámu (odrezal som "uši" a troška skrátil), zospájkoval som imitáciu
uchytenia ložísk (vonkajšiu časť). Tiež som zospájkoval radlice a kryt pre prijímač a batérie (na spodnej časti rámu).
Podotýkam, že väčšinou spájkujem tvrdou spájkou vzhľadom na tepelné namáhanie niektorých častí lokomotívy alebo
kvôli pevnosti spoja.

Ďalej budú nasledovať práce na vonkajšej časti rámu (vyrezanej laserom).

Ešte sa vrátim k prestavbe koncovej staničky (príspevok 4.10.2023). Nakoniec som tam upustil od drevených hranolov ako podkladu
pre koľaje a znova som použil betónový základ. Tiež som začal so stavbou malej výtopne, ktorá tam má byť umiestnená,
keď bude niečo relevantné, bude foto.

Len tak pre zaujímavosť, pomaly sa prejavuje starnutie dubových pražcov, takže sa budem musieť pripraviť na rekonštrukciu trate.
Nakoľko však už nechcem tráviť voľný čas montážou koľajových polí - je to dosť zdĺhavé, rozhodol som sa, že zrejme väčšia časť
trate (aj výhybiek) bude z koľajiva Peco.( Koľaje a výhybky Peco mám už použité na koncovej staničke.) Je mi to troška ľúto, ale
jednoducho niečo za niečo - ten ušetrený čas venujem radšej stavbe vagónov či budov.

jm

[rawen]

Ahoj,
ta stavba lokomotivy mě zajímá - je/bude někde víc fotek? Předem díky.

Radek

P.S.: Decauville mám nedokončený už léta, bo youtuber, podle kterého jsem jel, to zapíchnul. Na uhelnou páru si netroufám, tak snad plynová by šla. Teď jsem se dva dny vztekal nad vylágrovaným soustruhem a když vidím, co zvládneš bez strojů, smekám a slintám.

[Jozef Milko]

Zdravím všetkých,
tak včera a dnes som mal viac času, tak som spájkoval a spájkoval....
Prvé bolo treba prispájkovať na jednotlivé diely rámu úchytky, na ktoré sa potom priskrutkujú čelá, podlaha kabíny a plech pod kotlom.
Dielo sa podarilo (samozrejme tvrdá spájka - pri dýmnici kvôli teplu, obyčajná by tam zlyhala - pre ostatné časti kvôli pevnosti spojov).
Tiež som zaspájkoval U -profily pod nárazníky (spriahadlá).
Zložil som rám, zatiaľ je to hrubé a neopracované, ale potrebujem presné rozmery plechu (pod kotlom) a podlahy kabíny a presné umiestnenie
otvorov na nich , aby to sedelo s otvormi na úchytkách.
Kým sa to bude rezať, dorobím ešte nejaké detaily k rámu.

No a ešte poznámka k tomu, čo napísal Radek: Radek, ty si robil lokomotívu - ak si dobre pamätám, od základov, ja využívam jednotlivé diely
stavebnice (Roundhouse), takže sa to ani nedá porovnať. Ty si to mal neporovnateľne ťažšie.
jm

Tu je ešte zopár foto.

[rawen]

Díky za fotky.

Ještě se zeptám na hořák, pájku a tavidlo. (Doufám, že jsem to nepřehlédl.)
Já mám podle Mistra Kozo vyhlédnuté pájka a tavidlo s otazníkem.

Díky, Radek

[Jozef Milko]

Keďže Radek tu nadhodil nejaké otázky okolo tvrdej spájky, tak pridám zopár informácií.

Samotná stavebnica lokomotívy (pojazd, válce, rozvody, kotol a armatúry) nepotrebujú žiadne
spájkovanie, ak sa nemýlim. Keďže však robím pojazdu takpovediac nový "vizuál", robím tiež
komplet celú kabínu (ktorá v stavebnici nie je), piesočník, spriahadlá, radlice, imitáciu uchytenia ložísk a ďalšie drobnosti,
tu už sa nezaobídem bez spájkovania. Cínovú spájku tu ale nepoužívam, spoje sú tu predsa len viac zaťažené, jednak
na pevnosť a tiež na teplotu, takže ju používam skôr výnimočne - napr. na uchytenie nitov tam, kde
nie je materiál tepelne namáhaný. Všade sa teda snažím používať tvrdú spájku.

Tvrdú spájku som použil aj na spájkovanie kabíny pri svojej prvej parnej lokomotíve,
ale to už sú dosť dlhé spoje a odvod tepla je tam pomerne veľký, takže to bolo dosť náročné - naviac som vtedy
nemal s týmto druhom spájky žiadne skúsenosti.
Pri druhej lokomotíve som na spájkovanie kabíny už použil bezolovnatú cínovú spájku s obsahom medi, ktorá je oveľa
pevnejšia v porovnaní s obyčajnou cínovou spájkou. Jej nevýhoda je, že nesmie prísť do priameho styku s plameňom spájkovačky,
takže si to vyžaduje viac pozornosti.
Ono pokiaľ by som na stavbu lokomotívy používal mosadz, to spájkovanie by bolo o niečo jednoduchšie - tvrdá spájka ide s mosadzou
super dobre, predsa len oceľ je o niečo horšia v tomto smere. Je to dané zrejme oveľa vyššou tepelnou vodivosťou mosadze než akú má oceľ.
Ale už som si nato zvykol.

Čo sa týka spájky a tavidla: spájku aj tavidlo som kúpil u Bengs-modellbau, ale predpokladám, že spájka bude rovnaká, ako
tá, na ktorú dal odkaz Radek, zrejme aj tavidlo. Je to tiež L-Ag55, používam pruty s priemerom 1mm, pre jemnejšie detaily 0,5mm priemer.
Tiež som používal tvrdú spájku aj ako pastu, tá bola použitá na uchytenie skrutiek, nitov a pod.

Horáky používam viacmenej len dva - sú dobre vidieť na obr. na strane 2 tohto vlákna. Väčší horák používa zmes plynov
butan-propylén-propán, dosahuje teplotu až 2100°C, menší je klasika. Výnimočne pre spájkovanie kabíny tvrdou spájkou
som ale musel použiť ešte väčší horák,tuším má výkon okolo 4 KW, je na klasickú zmes propán - bután.

jm

[rawen]

Díky, Radek

[Jozef Milko]

Zdravím, prišli mi zase nejaké diely vyrezané laserom, tak som troška majstroval. Keďže medzi dielmi bolo aj "plato" pod kotlom,
mohol som vyskúšať, ako bude sedieť odpruženie prvej nápravy (teda samozrejme jeho imitácia) - samotné listové pružiny som kúpil u Hermanna Echtdampf, troška som ich upravil
odrezaním koncov a miernym vyrovnaním, samotné uchytenie ich koncov k rámu som musel dorobiť.
Na dýmnici som osadil osku na dvierkach - inak veľmi zle sa tam vŕtaly dierky do pántov - dýmnica je odliatok od výrobcu stavebnice loko.
Ďalším krokom bolo ustanoviť kotol do vodorovnej polohy, aby som mohol navrhnúť čelnú stenu kabíny so správnymi rozmermi výrezu pre kotol.

Okrem nejakých dielov pre lokomotívu mi prišlo aj kovanie pre bránu výtopne (všetky diely sú urobené vždy z jedného "kríža" odrezaním prebytočných častí).
Tiež na obrázku môžte vidieť vyrezané okná pre výtopňu.

No a aby sa mi ľahšie spájkovali na seba kolmé časti - či už nejaké dosky alebo pásovina - nechal som si vyrezať laserom takúto
"stoličku" - zaspájkoval som ju tvrdou spájkou a ešte ju nastriekam farbou pre vysoké teploty. Niečo podobné, len oveľa väčšie
som si pripravil pre spájkovanie kabín lokomotív.

jm

[Jozef Milko]

Ahojte, konečne som sa dostal na chvíľu k mojej železničke, takže som troška popracoval na malej výtopni
a tiež mám už všetky naprojektované diely pre lokomotívu. Zostal som verný oceli, takže na obrázku môžte
vidieť jednotlivé diely pre kabínu a podvozok vyrezané laserom, niečo dorobím ešte ručne no a zvyšok - parný stroj, kotol a dvojkolia
použijem továrenské výrobky od firmy Roundhous. V júli by mi mal prísť z Austrálie aj zotrvačník pre túto
novú lokomotívu. (Našťastie výrobu po projektantovi a výrobcovi, ktorý to pôvodne vyrábal, prevzala iná firma, len im to
chvíľu trvalo, kým spustili výrobu.)

Nižšie je obrázok malej výtopne, teda ako to teraz momentálne vyzerá, - použil som 20 mm hrubý zelený styrodur zdrsnený
(mriežka). Samotné steny sú k sebe len priskrutkované, do zadnej časti hore som si vyrobil dva jednoduché uholníky na zavetrenie,
(teda aby sa z obdĺžnika nestával počas manipulácie kosoštvorec).Drevené lišty, imitujúce hrázdenie som lepil disperzným, vode
odolným lepidlom. Okná som nechal tiež vyrezať laserom, len ich musím ešte upraviť, aby neboli také ploché. Hrázdenie nie je ešte celkom
hotové, ale to už je len zopár kúskov, čo treba dolepiť. Neviem, či som to niekde už písal, ale inšpiráciou pre moju výtopňu je mi výtopňa z trate
Korytnica - Ružomberok, je ale skrátená, a niektoré detaily i rozmery celkovo sú iné.

No a tu nižšie sú laserom vyrezané diely, možno tu nejaké drobnosti ešte chýbajú, ale zhruba by to malo byť všetko, bočné diely
rámu sú provizórne zmontované a ako som písal vyššie, niečo treba ešte dorobiť ručne. Navrhol som si a dal vyrezať dve rôzne
plató pod kotol, jedno je s výrezmi pre výfukové a prívodné rúry, druhé je pre lenivejší variant - teda bez imitácie rúr.

jm

[Jozef Milko]

Pomaly pokračujem aspoň s tou výtopňou - už som konečne vyriešil uchytenie dverí, dokončil hrázdenie, po namorení a natretí hnedou farbou som ho mierne obrúsil, takže ešte by mal prísť tretí náter a po dokončení výplne stien prelakovanie matným lakom.
Pánty som vyriešil tak, že som do mosadznej tyčoviny priletoval Ms prut (1,2 mm priemer) a tiež uchytenie pántu do rámu dverí - je to závitová tyč priemeru 2mm. Rámy dverí sú prevŕtané, vzadu bude držať záv.tyčku matica s podložkou. Ešte som pridal oceľové kovanie, ktoré imituje uchytenie pántov do rámu. Na kovanie dverí som prispájkoval Ms trubku (2 mm priemer) .
Samozrejme, všetky kovové časti bude treba ešte opracovať a kovanie na dverách mierne vyhnúť na koncoch s trubkou tak, aby sa dalo pripevniť k dverám.

Na hrázdenie som použil smrekové hranolčeky 5mm hrubé a 10 a 12 mm široké.

jm

[Jozef Milko]

Ahojte,

po dlhšom čase aspoň niečo - troška som pokročil v stavbe výtopne pre moju maličkú parnú lokomotívu, tak prinášam nové foto.
Strecha ešte nie je dokončená, treba pokryť hrebeň strechy, dokončiť štíty a urobiť nejaké odvetrávanie. Na imitáciu eternitu zase použijem
spray s efektom cementu - jeden tmavší a druhý bledší plus nejaká imitácia starnutia. Tiež nie je dokončená podlaha vo vnútri výtopne a okná.

Tentoraz som nerobil pre strechu klasický plnohodnotný krov ako inokedy, ale musel som vystužiť strechu hlavne pozdĺžne, aby sa umelá hmota neprehýbala.
Dlžka strechy je totiž 60 cm, a tu už je dosť veľa pre použitý materiál. Keďže je to všetko skryté, tak mi to nevadí - dôležitejšia v tomto prípade je odolnosť voči počasiu.

(Totiž umelohmotné dosky nelepím bežne na samotný krov - kvôli možnosti výmeny v prípade poškodenia. Ak by som ich prilepil na krokvy,
ako to robím v prípade menších striech, tak by sa tiež neprehýbali, ale prípadná výmena by bola náročnejšia.)

Na výplň medzi hrázdením som použil mrazuvzdorné lepidlo Knauf - biele, aby som už nemusel natierať steny.

No a tu je foto:

jm

[Jozef Milko]

Ahojte,

aj keď nie je u mňa temer nič nové, tak aspoň s tým málom sa pochválim.
Stavba malej orenštajnky pokračuje od úpravy dýmnice - musel som tam zbrúsiť všetky nity,
(môžte porovnať s niektorými foto vyššie), cez prívodné a výfukové rúry k válcom.
(jedná sa samozrejme o imitácie - skutočný prívod a odvod pary sa deje z kotla cez dýmnicu a vnútro rámu).

Dávam pomaly dokopy aj imitáciu regulátora, ten bude umiestnený na parojeme na pravej strane.
Prívodná rúra pary z neho sa rozdvojuje na pravej strane kotla,
jedna rúra ide popod kotol k ľavému válcu a pôvodná pokračuje k pravému válcu.

Pri týchto rúrach je malá záludnosť v tom, ako ich ohnúť. Prívodné "rúry" sú ohnuté do pravého
uhla - raz pri regulátore a potom pri ľavom válci. Takže tu som namiesto rúry použil mosadznú tyč,
za tepla sa mi ju podarilo ohnúť do pravého uhla (pri tom ľavom válci to bolo pomerne ostré, s malým
polomerom ohybu), ale vyšlo mi to. Čo sa týka výfukových rúr, tie som urobil pokusne z medených rúrok
ale aj tie som musel ohýbať za tepla. Mám ešte pripravené medené rúrky s väčším polomerom, tak
skúsim aj tie ohnúť. Tie by viac odpovedali skutočnosti.

Dal som dokopy aj hrubú stavbu piesočníka, zapotil som sa s L profilom na jeho prednej a zadnej časti, ktorý bolo
treba za tepla presne ohnúť a potom prispájkovať tvrdou spájkou. Zdá sa to maličkosť, ale dalo mi to zabrať.

No a remíza dostala už aj odvetrávaciu vežičku (v skutočnosti je už celá natretá) a tiež drevené štíty.

Ako som už vyššie písal, chystám prestavbu železnice s použitím koľají a výhybiek Peco Code 250 - teda bez drevených pražcov.
Do pražcových polí Peco ale chcem v niektorých úsekoch trate /hlavne mimo staníc/ použiť teraz používané koľajnice
Peco Code 200 - (Ak by niekto chcel pruty Code 250, mám niečo navyše). Modelovo je to istý krok späť, ale čas na robenie
nových koľajových polí a výhybiek s drevenými pražcami jednoducho nemám. Možno nejaká odbočka....

V súvislosti s touto prestavbou rozmýšľam aj o istej redukcii trate - terajšiu koncovú stanicu, ktorú mám pri dome
by som jednak zredukoval na kratšiu a len s jednou alebo dvoma koľajami. Vozy by tam boli sunuté z novej staničky,
ktorú plánujem na hlavnom okruhu oproti už existujúcej stanici. Tiež by na hlavnom okruhu vznikla odbočka - továrenská
vlečka a na existujúcej stanici odbočka do remízy. Tým by sa celá aktivita preniesla len na existujúci okruh - prax mi ukázala,
že mi je to takto príjemnejšie pre prevádzku vlakov. Ale o tom snáď neskôr a podrobnejšie aj s náčrtkom.
Touto celkovou prestavbou a redukciou (menej trate, o niečo menej stavieb, menej údržby) si chcem urobiť totiž
aj časový priestor pre moju interiérovú železničku v mierke 1f, ktorú som dosť zanedbal.

jm

[Jozef Milko]

Zdravím všetkých,

konečne mám hotový regulátor - ešte musím dorobiť tyčku od regulátora ku kabíne a možno čo to na ňom obrúsiť,
som celkom spokojný, ako sa mi podaril, pretože som niektoré časti robil od oka a spájkoval tvrdou spájkou všetky
možné spoje, až som sa bál, že sa mi niečo posunie a budem môcť začať odznova. Výborne sa mi hodili malé závitníky,
ktorými som na prírubách urobil závity (M1,4) a tak som nemusel skrutky spájkovať, vyzerá to lepšie. Uchytenie
regulátora na parnom dóme je cez závitovú tyčku (M3), závit je aj na regulátore aj na parnom dóme.
Do rúry, ktorá ide z regulátora do válcov, som urobil závit a na vnútornej zadnej strane regulátora je prispájkovaná matica,
takže to urobím tak, že tyčka ku kabíne, regulátor samotný a rúra k válcom budú prepojené tiež závitovou tyčou,
aby mi to v regulátore celé nelietalo.

Vo voľnom čase pokračujem s rušením starej trate - dubové pražce, ktoré majú už 11 rokov, sú ozaj prehnité. Čudujem sa,
že sa trať pod lokomotívou, ktorá je dosť ťažká, neporušila. Pomaly mi vzniká kopa starých pražcov, až sa mi nechce veriť,
že som toto kedysi ručne popripevňoval na koľajnice. (Bolo to okolo 8000 skobičiek, ktoré som pozatĺkal).
Ale všetko raz skončí, teraz sa teším na obnovu trate a na zmeny, ktoré na nej plánujem.

To je na dnes všetko.
Nech to para tlačí...
jm

[rawen]

Ahoj,
kdysi jsem si psal s jedním Angličanem, který na videu ukazoval právě to natloukání kolejí. Jestli to nezkoušel zautomatizovat nebo změnit technologii.
Odpověděl, že tahle to fungovalo odjakživa a než by nějaké ulehčovadlo vymyslel, má to s pomocí měrek rozchodu dávno hotové ručně

Akorát mě zajímá, jestli v modelovém měřítku bude významný rozdíl mezi životností "přírodního" dřeva a namořeného v nějakém toxickém sajrajtu.

Radek

[Jozef Milko]

Akorát mě zajímá, jestli v modelovém měřítku bude významný rozdíl mezi životností "přírodního" dřeva a namořeného v nějakém toxickém sajrajtu.

Radek

Určite je rozdiel, ja som použil dubové pražce, tie boli morené 24h v takom niečom ako Bochemit (trieda ochrany dreva III). No a použiteľné boli vlastne 11 rokov.
Mal som presne to isté drevo (aj rozmerovo), ale nemorené, tiež bolo uložené podobne ako pražce, ale za 4 roky bolo hnilé.
No ale s drevenými pražcami som už skončil - znova so pustiť do toho znamená prestať so stavbou modelov na dosť dlhú dobu - teda ak by som chcel mať
znova vybudovanú trať v nejakom reálnom čase.
jm

[rawen]

Díky.
Do čeho teda půjdeš?

Radek