Dovolim si prezentovat aj svoj nazor ako zaciatocnika a "planovaca" (bohuzial zatial stale), aj ked uz asi vsetko podstatne tu bolo:
1. Milanove planiky su hlavne inspiracny zdroj, najma ked cisto technicky obrazok je doplneny poetickym textom
. Mnoho planikov je vsak spracovanych az na urovni "realizacneho" projektu, podla ktorych sa da "hned" zacat, vratane clenenia krajiny, umiestnenia budov atd. Malokto vsak skutocnost asi urobi uplne presne podla povodneho planiku, aj ked by bol robeny na zakazku. Nemyslim si vsak, ze tato publikacia ma obsahovat technicke podrobnosti o konstrukcii kolajiska, cize ako urobit ram, ako vyrobit skaly ci patinovat, alebo ako zapojit vratnu slucku v skrytom kolajisku.
2. Pri prvom zhliadnuti planiku je pre mna dolezity namet trate a rozmer vratane clenenia pripadnych segmentov. Takze v prvom kole by som rad vidiet tvar kolajiska a jeho rozmery pre najcastejsie mierky - aspon pre N/TT/H0 uvedeny napriklad (TT 120x100, H0165x137), ale samozrejme toto si kazdy medzi mierkami moze lahko prepocitat. Nech je tam teda uvedene aspon napriklad H0 200x150. Kazdy ma totiz urcite priestorove obmedzenia a musi z toho vychadzat, pripadne zisti, ze prechod z H0 na N je jedinou moznou cestou ako tam dostat tu obrovsku stanicu.
3. Clenenie podla kolajiva sa mi nevidi dolezite, aj ked pri komplikovanejsich staniciach je geometria podstatnejsia nez pri jednoduchej trati krajinkou. Ked je planik spracovany pre konkretne kolajivo, tak to tam bude uvedene, citatel si vyberie, ci ho pouzije alebo zmeni, v druhom pripade si to vsak musi namodelovat, aby zistil, co naozaj dostane. Lebo niekto mozno zoberie planik doslovne, iny si ho prisposobi kvoli inym rozmerom alebo preto, ze nieco skratka chce inak.
4. Mnohym z nas, ktori v zelezniciach nie su doma, isto pomoze aspon strucny popis funkcie konkretneho kolajiska, cize toto je vytazna kolaj, tamto nakladacia; tu je popolova jama, tam pieskovanie atd., nech citatel porozumie, preco je stanica/depo postavena takto. Ale iste to nema byt ani almanach ani ucebnica typov stanic ci kolaji, len v popise kolajiska upozornenie citatela na konkretnu vec, ktoru je vhodne vyuzit na vysvetlenie ci poucenie na konkretnom priklade. Ak niekto potrebuje vediet vsetky typy clenenia kolaji, na webe to najde rychlejsie. Takto je aj totiz znizena pravdepodobnost chyby pri pripadnych vlastnych upravach. A nemyslim to len na urovni stanice ci depa, ale aj celeho nametu kolajiska - napriklad hlavna trat s odbocnou tratou do kopca, tu je potrebna odvratna kolaj; dvojkolajka konci v medzilahlej stanici a pokracuje uz len jednokolajkou kvoli terenu a vlaky sa tam minaju takto a podobne.
5. Planky vobec nemusia byt len o celom kolajisku ako to tu uz viaceri spomenuli, ale staci aj mensi funkcny celok - napriklad len depo ci lokalka do fabriky. Niekto to vyuzije ako namet pre svoje existujuce kolajisko, alebo to pripoji k planovanemu segmentovemu alebo modulovke alebo vyrobi na zaklade toho "len" dioramu.
Cize moj navrh je kompilat doteraz publikovanych ci novych prac s doplnenym alebo uz len upravenym textom o namete a funkcii, pricom na zaciatku textu by bola standardizovana "hlavicka" so zopar zakladnymi udajmi, napriklad o mierke, rozmeroch, namete (skutocnom vzore ci len popis typu dvojkolajka s lokalkou do fabriky), pouzitom kolajive. Zoradenie podla komplikovanosti, cize najprv jednoduchsie kolajiska (mierne doplneny oval) bez ohladu na mierku, na koniec rozsiahle clenite segmentove. A idealne format A4 a/alebo CD s planikmi v jpg ci pdf
A samozrejme tiez drzim palce a na knizku sa tesim!
TT moduly, Wintrack (aj cz).