Ešte skôr, než sa dostanem k môjmu novému vagónu, chcel by som sa vrátiť k vojtasovej pripomienke o plechových strechách – za čo mu chcem zároveň aj poďakovať. Totiž inšpirovalo ma to k ďalšiemu hľadaniu na túto tému, no a v knižke „Malokarpatské úzkorozchodné železnice....“ od Ing. arch. Tomáša Haviara som našiel snímku budovy parnej píly v Malackách z r. 1896 (železnička tam začínala) na ktorej vidieť strechu s krytinou, ktorá pripomína falcovaný plech. Pán Haviar mi poslal snímku s lepším rozlíšením a tam je vidieť, že sa jedná o plechovú strechu, čo mi aj on potvrdil, takže zrejme tieto plechové strechy v Uhorsku boli používané ešte pred začiatkom dvadsiateho storočia. (Snímku neuverejňujem kvôli autorským právam, ale kto má túto knižku, foto píly je na stránkach 178, 210 a 226).
No a teraz k môjmu novému vozu. Ako som písal, na rade bola v podstate už len povrchová úprava a montáž, ešte som dorobil plató pre brzdára zo smrekových nosníkov a schodíky z mosadznej pásoviny. Pôvodne som chcel dať na voz vyklápacie dvere, ako mám na podobnom otvorenom voze, ale potom som sa rozhodol, že dvere sa budú len vysúvať smerom nahor, takže nebudú mať žiadne pánty. Inšpirovali ma k tomu staršie otvorené vozy na železničke v okolí Dobrej vody, ktoré mali odnímateľné dvere, vozy boli však dlhšie a mali dvoje dvere v bočniciach na každej strane. Je to isté zjednodušenie oproti pôvodnému zámeru (mal som už pripravené aj niektoré drobné diely) ale nakoniec som sa rozhodol takto. Povrchová úprava voza bola nasledovná:
Rám som natrel viacerými vrstvami zmesi farieb alkyton: 1 diel čierna matná : 2 diely kováčska čierna. Použil som pritom veľmi rozriedenú farbu – asi takú ako pre airbrush. Zábradlie a čelné U profily som najskôr nastriekal matnou čiernou (Dupli Color) ale potom som to ešte prestriekal vyššie uvedenou zmesou (airbrusch). Samozrejme, na tieto kovové časti bol použitý primer na kov.
Bočnice boli nastriekané základovou červenohnedou farbou (Dupli Color), vnútro voza niekoľko krát matným priesvitným lakom. Spriahadlá a L profily na ochranu alebo spevnenie hrán bočníc boli čiernené čiernidlom na mosadz. Inak týmto čiernidlom začiernené oceľové skrutky a matice vytvoria na povrchu prášok, ktorý pripomína hrdzu, takže som to niekde nechal tak. Rám aj zábradlie a čelá podvozku som potom patinoval „práškovou hrdzou“ a prestriekal niekoľko krát matným lakom. Pri tomto spôsobe patinovania si treba dať pozor, pretože niektorú farbu v prášku môže matný lak potlačiť a niektorú naopak zvýrazniť, takže je dobré najskôr si to vyskúšať niekde mimo. Bočnice budem patinovať „práškovou farbou“ ale neprestriekam ich matným lakom, vnútro voza zrejme tak, že sa odvezie nejaký sypký náklad, po vysypaní to prestriekam matným lakom. Drevo postupne stmavne a prevážané náklady tiež urobia svoje.
Tu je voz tesne pred zmontovaním, no ešte chýba nástrek zábradlia rovnakou farbou ako je nafarbený rám.
Tu je už zmontovaný aj s jemnou patinou (okrem bočníc a vnútra voza)
Ešte pridávam rozmery:
dĺžka (bez spriahadiel) 342 mm
šírka 137 mm
výška (horná hrana bočníc) 110 mm
Z týchto rozmerov je vidieť, že v mierke 1/13,33 je to vlastne malý vagónik.
JM