od 362.001 » ned 13 bře, 2016 1:39 pm
Zas sa tu vraciate k starému. Keď som na začiatku povedal, že šírka kabíny cez obrubu nefuku a šírka čelníka je rovnakých 2700 mm, tak to tak je.
Ak ktosi kdesi našiel nejaké nepresnosti, tak treba prihliadnuť na životopis konkrétnej mašiny a jej "vojnové zranenia". Napríklad v prípade vyobrazenej 163.035 ide o ponehodový stroj, ktorý má po bočnej zrážke s nákladným vlakom nové búdy, opravovaný čelník. Otázka je, kto ich vyrobil, ako presne ich vyrobil a ako presne ich v třebovskom depe v 2007 roku na ten čelník navarili.
A teraz pár slov k tej aerodynamike. Ja som názorovo kdesi medzi. Netvrdím, že ten nefuk je nejaké aerodynymické terno, súhlasím, že prax nenaplnila očakávania, ale zároveň nefuk nie je ani žiaden podfuk. Funguje to. Rušeň skutočne tlačí pred sebou vzduchový stĺpec, ktorý roztláča stojací vzduch pred ním. Krásne to vidno či už v zime na snehových vločkách, ako sa pred mašinou asi tak 1-2 metre pred čenlým plechom uhýňajú od stredu (cca miesta reflektora) pekne do strán. Alebo začiatkom leta to bude vidno na muchách. Zároveň tieto mašiny vďaka nefuk efektu bývajú oveľa menej olepené muchami ako obdobné stroje bez nefuku. Čiže potvrdzujem, funguje to, plní to svoj účel.
Aerodynamický problém je, že ten vzduchový stĺpec je širší ako samotné čelo rušňa, vďaka čomu mašina tlačí pred sebou o ničo viac vzduchu ako by tlačila so zaoblenými hranami a na bočných stenách to logicky vytvára podtlak. Pri rýchlosti okolo 80 a viac s tým spojený nepríjemný infrazvuk pri otvorenom okne, ktorý ale pri otvorení dverí záhadne zaniká.
Ak ale porovnám aerodynamický prínos, resp. stratu, dovolím si povedať, že je to úúúúúúplne jedno. Ak ide eso alebo gorila trebárs dolu bujanovským tunelom, ktorý predstavuje zvýšený odpor vzduchu, s rovnakým rýchlikom, obe mašiny to na spáde na spáde urýchľuje takmer na vlas rovnako, takže pri tých bežných rýchlostiach, akými tie mašiny jazdia, sú akékoľvek šotoušske vzlyky o aerodynamike jalové.
Keď už tu filozofujete o aerodynamike, nezabúdajte, že takmer rovnaký problém, ako ploché čelo rušňa predstavuje aj plochý koniec posledného vozňa, ktorý nerieši nik. Za ním vzniká silný podtlak a následné turbolencie, pričom na toto "odcucnutie" idúceho konca vlaku od vzduchu treba tiež vynakladať energiu. No a veľký význam z hľadiska aerodynamických odporov má aj bok, spodok a strecha vlaku. Taký 13 vozňový rýchlik na dĺžke takmer 350 metrov má na skrini nespočet záhybov a potom hlavne na spodku víria vzduch všetky tie bedne, agregáty, podvozky.. samotná súprava urobí väčší prievan ako čelo rušňa, všimnite si, keď stojíte blízko idúceho rýchlika trebárs na zástavke, keď sledujete papieriky poletujúce v koľajisku. Pri dlhších vlakoch s neaerodynamickými vozmi sa odpor čela fakt môže zanedbať. U nákladných vlakov miešaných, kde sa strieda vysoký vozeň s nízkym vozňom, či u vozov kontajnerových rútiacich sa 100 km/h už ani nehovorím.
A teda späť k nefuku, až na ten infrazvuk je to fajn vec, je to účinný muškorozháňač, netreba tak často umývať okná, navyše v tej obrube je aj výstuha, takže vytvára to aspoň akú-takú pasívnu ochranu. Záverom dodám, že pre mňa osobne je to orámovanie čela aj veľmi pekné.
Nuž a vysvetlenie k zúženiu čiel.. nie je za tým nič iné ako kinematický obrys a nutnosť jeho dodržania. Každé vozidlo s ohľadom na presahy skrine v oblúkoch môže mať pri pôdorysom pohľade tvar piškóty, teda najširšie môže byť v mieste podvozkov, zúžené by malo byť k stredu a koncom, keďže ako to poznáme z modelov, v oblúku do vonkajšej strany presahujú rohy a do vnútornej "brucho" vozidla. A to je aj dôvod, prečo môže mať mašina v mieste otočných čapov na bokoch prečnievajúce závesné hríbiky, prečo staršie služobné vozne mali vyhliadkový výklenok práve nad podvozkom atď... Zúženie čiel u peršingov má pri relatívne veľkej šírke vozidla práve tento význam. Inak teda najviac je to badateľné u električiek T3, T6.., ktoré jazdia oblúkmi malých polomerov.