Skončil som dopravnú a nastúpil v depe Bratislava hlavné. Začal som ako každý na výhrevenskom posune 710. Potom som prešiel na zálohu na Hlavnom 742 a Nové mesto. Odtiaľ som smeroval do Bratislavského prístavu 742 a letmo na všetky výkony. Moja kariéra ako každého Bratislavčana skončila na vysutom pracovisku Zohor (Záhorie), kde som bol na zálohe a nákladné vlaky dvojčlenné 742 do Rohožníka (Cementáreň). Po skončení kurzu na elektriky som sa na to vykašlal, pretože som pár ľuďom liezol na nervy a nepustili ma na rýchliky. Stále Záhorie a nákladné vlaky so 742 kami bolo super, posun super, ale nie stále. Túžba po rýchlikoch bola veľká, vozil som vlaky tak, že moji kamoši v rámci môjho voľna mi umožnili voziť vlaky na Žilinu. 363 a 350 tky. Tak som sa na to vykašlal a šiel som do súkromnej spoločnosti LTE. Bolo zaujímavé, síce náklady (Petrolejový koks do Slovalco Hlinník nad Hronom) a takých strojoch som si spravil kvalifikáciu, ktoré u nás jazdili len na riego z Viedne do Bratislavy. Herkules a 2150 a G1700 (2170) a 2150. Hydrauliky. A elektrika 185 LTE alebo R4chem alebo EuropanBulls. To bolo samý začiatok firmy LTE na Slovensku. Ale aj to som postupne nechal a skončil kariéru rušňovodiča a začal som robiť úplne iné veci. Bolo to splnenia jedného z viacerých snov.

A teraz pár foto toho, na čom som jazdil.
A späť k téme, odpoveď na moju kariéru rušňovodiča.

Ešte niekde nájdem foto svojej osobnosti a nemeckých strojov a dám sem




