Nakoniec ešte pár slov k povrchovej úprave – to býva dosť háklivá záležitosť, aby človek nepokazil celé svoje dielo. V prípade parnej lokomotívy máme do činenia s dvoma problémami: vyššie teploty – hlavne kotol, obal kotla, dýmnica a válce, no a potom rôzne povrchy - mosadz a obyčajná oceľ. Kedysi – ešte pri dostavbe prvej lokomotívy – som dosť experimentoval s farbami – skúšal som ich odolnosť voči teplotám, tiež ako „držia“ na podklade, nakoniec som bol celkom spokojný so sprejmi na autá (Motip). Ako základ som použil všade (okrem dýmnice) Upol acid etch primer 8 v spreji a na to som použil matnú čiernu (odtiene Škoda – Motip). Válce, komín a obal kotla som nechal po nástreku primeru „vypáliť“ na 100°C a až potom nastriekal vrchným náterom. Na dýmnicu, komín a samotný kotol som použi dávnejšie kúpený sprej (z Lidla) na vysoké teploty – čierna farba (je bledšia ako náter lokomotívy). Tu som nepoužil žiaden základ, farbu som vypálil pri cca 200°C, musím povedať, že drží vynikajúco. Tento sprej by som ohodnotil najvyššie, hoci bol najlacnejší spomedzi ostatných. Neviem ale, či sa dá ešte v Lidli kúpiť (príležitostne) práve táto kvalita.
Celý postup povrchovej úpravy bol nasledovný: dávam spolu aj súčiastky striekané lakom na vysoké teploty aj tie ostatné
umytie súčiastok odmasťovačom
umytie súčiastok v acetóne
nástrek základnej farby (nie pod farbu na vysoké teploty)
vypálenie základnej farby pri 100°C (tepelne namáhané súčiastky - válce, obal kotla)
nástrek niekoľkých veľmi tenkých vrstiev farby podľa odporúčaní výrobcu
(toto som opakoval viackrát) podľa odporúčaných intervalov (čiže povedzme 3 x 3 )
vypáliť v rúre – teplota cca 200°C – lak na vysoké teploty (tepelne namáhané súčiastky - dýmnica, komín, kotol)
nechať „odpočívať“ nastriekané súčiastky cca 7 dní
Ak sa vyskytli na povrchu nejaké drobné „špinky“, tie som vždy odstránil po dokonalom
zaschnutí farby a podľa potreby jemne prebrúsil (zrnitosť 500 - 600 stačí) a potom znova prestriekal súčiastku ako celok.
Na začiatok som zvolil farebnú schému „celá čierna“ s tým, že lokomotíva môže byť prestriekaná, do inej farebnej schémy, keď budem robiť jej generálnu údržbu. Ale takto sa mi to páči, uvidím, či to nejak nezmením, keď bude na programe farebná schéma ďalšej lokomotívy. Lokomotívu som už potom farebne neupravoval. Stopy vody a oleja urobia svoje, takže lokomotíva vyzerá ako používaná, nie ako keby práve vyšla z fabriky. Ale možno niečo v budúcnosti skúsim.
Válce som striekal ako jeden celok. Mimochodom, tu vidieť, že som vymenil pôvodné okrúhle skrutky (s drážkou) na čelách válcov za vysoké 6-hranné. Toto viac odpovedá skutočnosti.
Farbenie obalu kotla bola dosť háklivá záležitosť, je to oblá plocha a dosť veľká.Tu som musel urobiť viac zásahov brúsnym papierom.
Tu je už kompletne nastriekaná lokomotíva (bez piesočníka a niektorých ďalších detailov), dobre tu vidieť rozdiel medzi farbou na dýmnici a komíne a farbou na ostatných častiach lokomotívy.
Inak by ma celkom zaujímali vaše skúsenosti s povrchovou úpravou pri takýchto veľkých strojoch alebo vagónoch, čo sa vám osvedčilo alebo naopak neosvedčilo.
Iste by tieto informácie privítalo viacero modelárov, predsa len, je niečo iné striekať malé modely veľkosti plus mínus H0 (tam používam airbrusch) ako veľké modely, ktoré sú predsa len vystavené väčšej záťaži povrchu (slnko, voda, teplo, nárazy....).
JM
PS Ďakujem za slová uznania od niektorých z vás, teší ma to a inšpiruje do ďalšej práce
.