Železnička pri Čiernej Vode

[vojtas]

Nemít možnost doplnit do kotle vodu by mi přišlo provozně nebezpečné, navíc mi přijde, že je to zbytečné teplotní cyklování kotle, který nikdy nemá konstantní hladinu vody. Ale fakt je, že já parní lokomotivu postavit neumím, takže do toho nemůžu moc mluvit.

[Jozef Milko]

Pred tým, ako som jednotlivé diely nastriekal farbou a lokomotívu dokončil, chcel som si samozrejme vyskúšať, či všetko funguje ako má. Pred tým som ešte upravil lubrikátor, (ktorý dodáva olej do valcov) tak, aby ústil pod podlahu lokomotívy, keďže v pôvodnej úprave ventil ústil do otvoru dverí . (dvere na modele Billy chýbajú, tak isto ako na niektorých ďalších modeloch). Toto sa mi nezdalo ani modelové, pôsobí to mierne rušivo. Ďalšou operáciou, ktorá musela vyjsť bolo ohnutie rúrky prehrievača do správnej polohy – napodiv to vyšlo dobre, na odporúčanie výrobcu sa to robí za studena, len si treba vyrobiť nejakú drevenú pomôcku.

Pôvodná poloha ventilu na lubrikátore

Nová poloha ventilu – samozrejme spájkované tvrdou spájkou

Armatúry kotla: napravo to čierne je nádrž na plyn, rúrka z neho (s regulátorom) ústí do horáka, ktorý je umiestnený v kruhovom otvore, ktorý vedie pozdĺž kotla v jeho spodnej časti. V hornej časti kotla je umiestnený regulátor pary – para z regulátora vedie do už spomínaného lubrikárora a potom pokračuje v rúrke kotla popri horáku – slúži teda aj ako prehrievač pary – no a potom sa rozdeľuje T-čkom do válcov – teda do šupatkových komôr.

Tu je video so skúšky parného stroja, ovládanie ešte ručné.

https://www.youtube.com/watch?v=8nhUbRs ... nnel=LDM45


Ad vojtas – tým sa netráp, tisíce modelov sú vyrábané tak, ako som napísal, takže to asi nie je problém. Inak, ak budeš chcieť vedieť viac o modeloch vyrábaných firmou Roundhouse, majú na stránke veľa technických informácii k celkovej konštrukcii lokomotív aj k ich prevádzke a údržbe.
Ich konštrukcia lokomotív sa mierne odlišuje od ďalšieho veľkého výrobcu Accucraft, ale je veľmi podobná. Oná pumpa sa používa pri niektorých veľkých modeloch firmy Accucraft, – inak veľmi pekných – ktoré sa často vyrábajú vo verzii aj plynovej aj uhoľnej.

JM

[Zlámalík]

Nemít možnost doplnit do kotle vodu by mi přišlo provozně nebezpečné, navíc mi přijde, že je to zbytečné teplotní cyklování kotle, který nikdy nemá konstantní hladinu vody. Ale fakt je, že já parní lokomotivu postavit neumím, takže do toho nemůžu moc mluvit.

Vojto, já sice "zahradník" nejsem, ale mám jednoho takového hned za domem. U těchto mašin (velikost IIm či G apod.) je to celé řešeno tak, že zásoba plynu nikdy nestačí na vyvaření vody. A taky - dokud hoří, jezdíš. Neexistuje tam moc možnost/zvyk, že bys mašinu nechal čtvrt hodiny někde postávat u perónu a pak si zase odjel kolečko. Takže odjezdíš chvilku, doplníš vodu, napustíš novou dávku plynu a můžeš jezdit zase. Kdyžtak teď o víkendu je v Brně Parní Olympia, můžeš se stavit a prozkoumat to.

rawen - myslím, že otázka byla spíš na to, jestli by fungoval injektor v modelovém měřítku, ne opravdový.

[Jozef Milko]

Dnes v piatok ráno som mal trocha voľného času a keďže víkend budem mať plný, urobil som si dnes radosť a zajazdil troška na záhrade - cca hodinku.
Takže tu je zopár fotiek z ranných jázd.

Ranný osobáčik odchádza zo stanice, zatiaľ čo vyložené nákladné vozy čakajú na odvoz do domovskej stanice.

Parná lokomotíva doviezla vozy na drevo a bude posunovať v stanici smerom na nákladisko dreva.

A o chvíľu je už na ceste späť aj s prázdnymi nákladiakmi....

...aby sa o nejaký čas vrátila po už naložené vozy s drevom, ktoré smeruje na miestnu pílu. (viď v nasl. príspevku)

[Jozef Milko]

Pokračovanie....

JM

[vojtas]

To je fakt tak strašně krásné. Opravdová modelová zahradní železnice a nikoliv "hračky na skalce v tramvajových obloucích". Budovy vypadají perfektně, zarostlé koleje v betonu jsou jako skutečné ve škvárovém loži, vagonky jsou všechny modelové odpovídající skutečným, mašinky jako živé.
Klobouk dolů.

[Tomas.Brezina]

Říkal to tu Zlámalík a i teď vojtas. Tohle je opravdová nádhera. Vysoký level železničního modelářství.
Krásně a nenásilně zapracováno do zahrady...
Jozef, gratuluji k takto krásně železnici...
Držím palce do dalších postupů a sleduji stavbu lokomotivy - většinou s otevřenou "hubou".

[Jozef Milko]

Ďalším krokom v stavbe lokomotívy bolo zostavenie kabínky. Na tento úkon som si nechal vyrezať laserom pomôcku: dva uholníky, aby som mohol presne pod pravým uhlom plechy kabínky relatívne pohodlne zospájkovať. Tentoraz som nespájkoval tvrdou spájkou, ale našiel som spájku, ktorá veľmi dobre drží a má bod topenia okolo 270°C, hoci sa s ňou nespájkuje tak dobre ako napr. tvrdou spájkou. Nesmie sa dostať pod otvorený oheň, to znamená, že musím dávať pozor, aby som spájkoval stále len z vonkajšej strany kabínky. Obyčajnou spájkou som sa bál spájkovať, jednak má nižší bod topenia a jednak nie je taká pevná. Nakoniec sa dielo podarilo, do navŕtaných otvorov som potom dosadil nity a zaspájkoval ich spájkovacou pastou na fitingy, dosadil rámy okien a plechy okolo strechy a znova nity a opatrne všetko zase zaspájkoval. Tu treba byť opatrný, aby sa niektorá stena kabínky pritom neodtrhla, spoje stien kabínky je dobré niečim chladiť, ja mám na to takú gelovitú hmotu, takže tá celkom dobre pomáha. Všetko som spájkoval plameňom.

Takto vyzerala už zostavená, ale ešte "surová" kabínka na lokomotíve, lokomotíva je ešte bez niektorých detailov.

Ďalším krokom bola potom výroba niektorých detailov pre dýmnicu, komín a kotol, niečo som vyrobil z mosadznej tyčoviny, piesočník bol vyrezaný laserom a zospájkovaný.

JM

[alexander]

Jozef, pekná práca! V tejto mašinke je inštalovaný aj už spomenutý zotrvačník?

[Jozef Milko]

Áno, táto lokomotíva má už namontovaný zotrvačník. V predchádzajúcich príspevkoch som pridal foto starého typu zotrvačníka s reťazou, nový zotrvačník je už kompaktnejší, menej hlučný (pri menších rýchlostiach ho prakticky nepočuť) a mám pocit, že celý mechanizmus má nižší odpor. Tu je foto nového typu zotrvačníka:

Keďže lokomotíva má vonkajší rám, je tam dosť miesta na umiestnenie zotrvačníka, tiež aj pre batérie pre servá a prijímač. Lokomotíva má vonkajšie rozvody. (prvá moja lokomotíva mala vnútorné rozvody, tam sa už z princípu zotrvačník umiestniť nedal).
Pohľad lokomotíve pod sukňu:
Kolesá aj pôvodný zotrvačník sú vymontované, foto robené práve pri výmene zotrvačníkov.

No a tu je už všetko na svojom mieste, nový zotrvačník, kolesá s väčším priemerom a upravený kryt na batérie s prijímačom - musel som z neho trocha urezať kvôli väčšiemu priemeru kolies.

S týmto novým zotrvačníkom som veľmi spokojný, ale ani starý typ nebol vôbec zlý, len bránil (kvôli svojim rozmerom) namontovaniu väčších kolies.
Pokiaľ to ide, silne odporúčam vybavenie lokomotívy zotrvačníkom, pôžitok z jazdy takto vybavenej lokomotívy je úplne iný. Lokomotíva sa skutočne veľmi plynule
rozbieha, prípadne si udržuje aj minimálnu rýchlosť, samozrejme, treba aj v tomto prípade cit pre otváranie a zatváranie regulátora, parná lokomotíva vôbec citlivejšie "vníma"
stúpanie či klesanie trate, ale to je vlastne ako v skutočnosti. Nakoniec, vidíte to na videách (tam bol ešte starý typ zotrvačníka).
JM

[hank61]

Jozefe. Nádherná strojařina. Palec nahoru

[Jozef Milko]

Nakoniec ešte pár slov k povrchovej úprave – to býva dosť háklivá záležitosť, aby človek nepokazil celé svoje dielo. V prípade parnej lokomotívy máme do činenia s dvoma problémami: vyššie teploty – hlavne kotol, obal kotla, dýmnica a válce, no a potom rôzne povrchy - mosadz a obyčajná oceľ. Kedysi – ešte pri dostavbe prvej lokomotívy – som dosť experimentoval s farbami – skúšal som ich odolnosť voči teplotám, tiež ako „držia“ na podklade, nakoniec som bol celkom spokojný so sprejmi na autá (Motip). Ako základ som použil všade (okrem dýmnice) Upol acid etch primer 8 v spreji a na to som použil matnú čiernu (odtiene Škoda – Motip). Válce, komín a obal kotla som nechal po nástreku primeru „vypáliť“ na 100°C a až potom nastriekal vrchným náterom. Na dýmnicu, komín a samotný kotol som použi dávnejšie kúpený sprej (z Lidla) na vysoké teploty – čierna farba (je bledšia ako náter lokomotívy). Tu som nepoužil žiaden základ, farbu som vypálil pri cca 200°C, musím povedať, že drží vynikajúco. Tento sprej by som ohodnotil najvyššie, hoci bol najlacnejší spomedzi ostatných. Neviem ale, či sa dá ešte v Lidli kúpiť (príležitostne) práve táto kvalita.
Celý postup povrchovej úpravy bol nasledovný: dávam spolu aj súčiastky striekané lakom na vysoké teploty aj tie ostatné

umytie súčiastok odmasťovačom
umytie súčiastok v acetóne
nástrek základnej farby (nie pod farbu na vysoké teploty)
vypálenie základnej farby pri 100°C (tepelne namáhané súčiastky - válce, obal kotla)
nástrek niekoľkých veľmi tenkých vrstiev farby podľa odporúčaní výrobcu
(toto som opakoval viackrát) podľa odporúčaných intervalov (čiže povedzme 3 x 3 )
vypáliť v rúre – teplota cca 200°C – lak na vysoké teploty (tepelne namáhané súčiastky - dýmnica, komín, kotol)
nechať „odpočívať“ nastriekané súčiastky cca 7 dní

Ak sa vyskytli na povrchu nejaké drobné „špinky“, tie som vždy odstránil po dokonalom
zaschnutí farby a podľa potreby jemne prebrúsil (zrnitosť 500 - 600 stačí) a potom znova prestriekal súčiastku ako celok.

Na začiatok som zvolil farebnú schému „celá čierna“ s tým, že lokomotíva môže byť prestriekaná, do inej farebnej schémy, keď budem robiť jej generálnu údržbu. Ale takto sa mi to páči, uvidím, či to nejak nezmením, keď bude na programe farebná schéma ďalšej lokomotívy. Lokomotívu som už potom farebne neupravoval. Stopy vody a oleja urobia svoje, takže lokomotíva vyzerá ako používaná, nie ako keby práve vyšla z fabriky. Ale možno niečo v budúcnosti skúsim.

Válce som striekal ako jeden celok. Mimochodom, tu vidieť, že som vymenil pôvodné okrúhle skrutky (s drážkou) na čelách válcov za vysoké 6-hranné. Toto viac odpovedá skutočnosti.

Farbenie obalu kotla bola dosť háklivá záležitosť, je to oblá plocha a dosť veľká.Tu som musel urobiť viac zásahov brúsnym papierom.

Tu je už kompletne nastriekaná lokomotíva (bez piesočníka a niektorých ďalších detailov), dobre tu vidieť rozdiel medzi farbou na dýmnici a komíne a farbou na ostatných častiach lokomotívy.

Inak by ma celkom zaujímali vaše skúsenosti s povrchovou úpravou pri takýchto veľkých strojoch alebo vagónoch, čo sa vám osvedčilo alebo naopak neosvedčilo.
Iste by tieto informácie privítalo viacero modelárov, predsa len, je niečo iné striekať malé modely veľkosti plus mínus H0 (tam používam airbrusch) ako veľké modely, ktoré sú predsa len vystavené väčšej záťaži povrchu (slnko, voda, teplo, nárazy....).
JM

PS Ďakujem za slová uznania od niektorých z vás, teší ma to a inšpiruje do ďalšej práce .

[Jozef Milko]

Zdravím všetkých,
tento víkend som mal možnosť venovať viac času železničke na záhrade, takže okrem príjemne stráveného času pri jazdách vlakov som urobil aj niečo pre jej rozvoj. Zčasti som oplotil nákladisko dreva, nakoľko z neho mizla po troške metrovica, je tam teraz už aj strážnik v strážnom domčeku, takže to hádam prestane.

No a konečne som urobil základ pre malý rodinný domček pri trati, ktorý bol doteraz provizórne postavený na mieste (neexistujúcej) staničnej budovy. Treba ešte samozrejme upraviť terén okolo, dodať zopár detailov, dobudovať kôlňu vedľa domčeka (a samozrejme latrínu, niekde v tom malinčí za domom).

JM

[vojtas]

Špatný dotaz, ale jaká doba se na železničce odehrává? Vaznicový krov a Falcovaná střecha nejsou zrovna typické prvky lidové architektury. Naopak se domům s vaznicovým krovem často přezdívá "nádražíčka", protože alespoň na český venkov vaznicové krovy pronikly právě často až s rozvojem železnic, jejichž budovy je používaly. Myslím, že i "lepší" zděný dům někde v lesích by neměl mít vaznicový krov minimálně do dob první republiky, a falcovanou střechu až někdy do sedmdesátých let minulého století.

[Jozef Milko]

Keďže tieto priemyselné a lesné železnice boli prevádzkované v I. a hlavne II. epoche a končili často až v III. epoche, tak si môžeš vybrať . Vozidlový park sa obmieňal pomaly (ak vôbec), takže aj na konci prevádzky boli často používané vozidlá zo začiatku prevádzky. Čo sa týka toho domčeka: narodil som sa v dome z tridsiatych rokov minulého storočia, ktorý bol pristavený k oveľa staršiemu domu (ešte kamennému) a oba mali obyčajný krokvový krov. (taký, aký má spomínaný domček). Pokiaľ viem, na Slovensku to nebola ani v minulosti žiadna rarita a bežne sa takéto krovy vyskytovali. No a čo sa týka plechu: nie som odborník v architektúre a tobôž nie v ľudovej, ale kedysi som sa dočítal, že na Slovensku sa začali používať plechové pásy na strechy začiatkom 20.-teho storočia. Prikladám foto z Mošoviec, (dovolil som si to prevziať z oficiálnej stránky obce) je to ešte z čias Rakúsko-Uhorska, začiatok 20. storočia. Na dome je zjavne plechová strecha. Takže nemyslím si, že by sa tieto dva prvky architektúry nemohli stretnúť, skôr áno.

Ale aby som bol úprimný, toto riešenie (falcovaný plech) na domčeku je dočasné a veľmi sa mi nepáči, tiež je počasím ľahko zraniteľné, keďže je z preglejky. chcem ho nahradiť „eternitom“, len v čase stavby domčeka som nemal potrebný materiál a nechcel som odkladať jeho umiestnenie na železničke, keďže tá trpí chronickým nedostatkom budov.
JM